Noviny Poprad č. 49 - 50 zo dňa 18. 12. 2019, ročník XXX

Dnes je piatok, 26. 4. 2024 | meniny má Jaroslava

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V poslednom vydaní novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 18. decembra 2019, si môžete prečítať:

* Aký bude rozpočet na budúci rok?

* Za koľko predá mesto kasárne?

* Priplatíme si za dane?

* Na čo radnica využije úver?

* Ako bolo na jarmoku?

* Komu urobilo mesto Vianoce o čosi skôr?

* Aké vianočné inšpirácie ponúkli študenti?

* Koľko rokov uplynie na Štedrý deň od narodenia Augustína Szásza?

* Ako trávi Vianoce cestovateľ Marek Slobodník?

* Komu pomáhali záchranári tentokrát?

* Kto je v Jedenástke roka 6. ligy PFZ? a ďalšie.

V tomto vydaní nájdete aj rozpis bohoslužieb v popradských chrámoch počas vianočných a novoročných sviatkov, ale aj horoskop na rok 2020!

V novinách Poprad nájdete aj Spoločenskú kroniku, pozvánky na kultúrne a športové podujatia a ďalšie.

Noviny Poprad v podobe vianočného dvojčísla dostanete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín tentokrát za 0,60 eur.

POZOR!!!! Všetko popradské poruke - v novom roku aj vo vašej schránke!!! Šťastné a veselé želá redakcia novín Poprad...

Biografický slovník osobností mesta Poprad

V auguste sme si pripomenuli:

290 rokov od narodenia prírodovedca, geológa, mineralóga, kňaza a historika Samuela AUGUSTÍNIHO AB HORTIS, ml.
(*26. 8. 1729 Veľká Lomnica – †10. 4. 1792 Spišská Sobota –podľa Slovenského biografického slovníka), (Révaiho veľký lexikón udáva †5. 8. 1792; BARICA, J. Vede a národu udáva †5. 3. 1792).
Otec Samuel Augustíni, evanjelický farár – zeman (*1678 - +1755), matka Zuzana. Pochádzal z významnej spišskej rodiny. Bol vnukom kežmarského lekárnika Kristiana Augustiniho (*6. 12. 1598 Kežmarok – †21. 8. 1650 Veľká Lomnica), ktorý bol osobným lekárom kráľa a cisára Ferdinanda II. Za úspechy pri jeho liečení bol pozdvihnutý do šľachtického stavu a za starostlivosť o botanickú záhradu vo Viedni dostal predikát ab Hortis.
Do školy chodil v Poprade a v Kunovej Teplici. Študoval na gymnáziu v Levoči, od roku 1746 bol študentom práv na kolégiu v Prešove. Teológiu a prírodné vedy študoval v rokoch 1754 – 1757 na univerzitách vo Wittenbergu, Greifswalde a Berlíne. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako konrektor evanjelického lýcea v Kežmarku. Bol evanjelickým farárom v Spišskej Sobote a v Strážach v rokoch 1761 – 1792.
Venoval sa najmä geológii a mineralógii. Zhromaždil veľkú zbierku minerálov. Bol autorom dizertačnej práce z matematiky, mnohých štúdií a článkov z geológie, mineralógie, topografie a histórie. Svoje príspevky uverejňoval prevažne vo viedenských listoch Anzeigen. Časť jeho prác ostala v rukopisoch (čerpal z nich neskôr A. Cirbes). V roku 1900 vydal v Kežmarku topografickú štúdiu o rieke Poprad a jej poriečí (ostala po Augustíniho smrti v rukopise) so stručnou biografiou autora Rudolf Weber. Významnou prácou bolo jeho 39 novinových článkov – O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsoboch života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Rómov v Uhorsku vydaných v roku 1755. Sú významnou zložkou štúdia života Rómov na Slovensku, ale aj v Európe. Patril medzi vedúcich činiteľov spišskej pobočky prešovskej slobodomurárskej lóže Zum tugenhaften Reisender.

50 rokov od úmrtia politika a robotníka Jozefa BRONDOŠA
(*18. 3. 1892 Vernár – †14. 8. 1969 Poprad).
Otec Ján Brondoš, lesný robotník, matka Helena, rod. Petrigačová. Manželka Mária, rod. Čubaňová (*1896 – †1974), mal dve dcéry a dvoch synov. Jozef zahynul v koncentračnom tábore Buchenvald (*1928 – †1945), Ján bol predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru, nositeľom Radu Víťazného februára (1918).
Vychodil 3 triedy ľudovej školy. Pracoval ako sluha a pastier vo Vernári, 1919 – 1920 robotník v USA, 1928 – 1929 povozník vo Veľkej, 1929 – 1937 piliarsky robotník v Poprade, od roku 1937 bol na úplnom invalidnom dôchodku. Po prvej svetovej vojne organizoval triedne boje, viedol antimilitaristickú kampaň. Istý čas bol podstarostom Veľkej. Po roku 1939 organizoval antifašistické hnutie. Po oslobodení sa stal podpredsedom MNV vo Veľkej (1945 – 1955) a zastával aj iné funkcie.
V roku 1957 bol vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu, 1963 Radom práce a pamätnými medailami.

150 rokov od úmrtia kňaza, národnokultúrneho pracovníka ThDr. Jakuba JANČÍKA
(*1808 Spiš – †august 1869 Plzeň).
Pochádzal zo spišskej roľníckej rodiny. Teologické štúdium absolvoval v Spišskej Kapitule, ukončil ho doktorátom. Za kňaza bol vysvätený v roku 1832. V rokoch 1835 – 1844 pôsobil v Spišskej Kapitule ako profesor učiteľského ústavu a spišského seminára. Začiatkom 50. rokov bol administrátorom v Matejovciach, potom pôsobil ako farár vo Veľkej (1859 – 1865) a od roku 1865 v Ľubici. Zomrel náhle počas cesty z liečenia v Karlových Varoch.
Rozvíjal ľudovovýchovnú činnosť na Spiši. Pestoval najmä exegetické disciplíny (výklad biblických textov), zaoberal sa slavistikou a slovanskými dejinami. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a podporovateľom slovenských národných podujatí. Časť svojho majetku plánoval venovať na národné ciele, čo však už nestačil realizovať. Jeho bohatá knižnica s množstvom náboženskej literatúry a slovenských tlačí sa stala majetkom fary v Ľubici.

180 rokov od úmrtia obecného pokladníka a maloroľníka Jozefa- KUCHTU
(*30. 3. 1863 – †20. 8. 1939 Spišská Sobota).
S manželkou Máriou Nata, rod. Mercsová (*1872 - †1963) mali deti Ludvíka (*1909), Máriu (*1911) a Dorotu (*1913 –†1984).
Bol maloroľníkom a obecným pokladníkom v Spišskej Sobote. Dlhé roky pôsobil v hasičskej jednote ako námestník hlavného veliteľa, neskôr sa sám stal hlavným veliteľom.

Zuzana Kollárová