RETRONÁVRATY

XXX. ročník vychádzania novín Poprad nás primäl k spomínaniu. Na našich stránkach sme počas tohto obdobia písali hádam o všetkom. Rozhodli sme sa pripomenúť si minulosť výberom zo starých vydaní Popradu. Tentoraz z čísla 42, vydaného 17. decembra 1991.

Deň, ktorý stvoril mesto

Azda ani netušil anglický historik H. Bockle, akú hlbokú pravdu píše, keď sa z jeho pera zrodila myšlienka: „Lokomotíva prispela k zblíženiu ľudstva viac, ako k nemu od stvorenia prispeli filozofovia, proroci a básnici.“ A nielen k zblíženiu ľudstva, ale aj k rozvoju dediniek na mestečká, mestečiek na mestá, zabudnutých kusov zeme na prosperujúce regióny. A vždy to začal vlastne jediný deň.
Bol 26. jún 1866, keď bratia Richeovci a spol. dostali od cisára Františka Jozefa I. koncesiu na stavbu a prevádzku parnej železnice z Košíc do Bohumína. V decembri 1869 sa začala stavba úseku Poprad - Žilina.
Z neúplných správ vieme, že konzervatívni mešťanostovia Veľkej a ešte konzervatívnejší zo Spišskej Soboty o železnici na svojom chotári nechceli ani počuť. Popradskí mešťanostovia, túžiaci po rozvoji svojho, vlastne v súmestí najbezvýznamnejšieho mestečka, zacítili príležitosť. A tak vlastne budova stanice s nápisom Poprad-Felka nevyjadrovala skutočnosť, pretože mešťanostovia Felkej predali až po trať svoj chotár Popradu. Akí len boli nepredvídaví. 8. december 1871, deň, v ktorom oficiálne prišla do Popradu železnica, totiž stvoril mesto - a dovtedy slávnejší a bohatší susedia sa stali satelitmi.
Fragmenty z tohto dňa zachytil podľa dobových novín a iných prameňov aj Ivan Bohuš v knihe Osudy tatranských osád: „A potom to prišlo. Staničný dozorca rozhompáľal zvonec na drevenej „šibenici“ pri okraji nástupišťa, ozvala sa rezká cigánska muzika a z teplej čakárne vykročila do treskúcej zimy dôstojná skupina miestnej, okresnej i župnej honorácie. Panstvá v gala sa smrteľne vážne zoradili na neveľkom nástupišti, tlačiac do popredia pána mešťanostu, ktorý roztržito žmolil text prejavu v ruke s bielou rukavicou. Čudo prihrmelo s obrovským fučaním a v oblakoch dymu. Prv, ako sa zastavilo, hrozne zapískalo a na šokovaný zástup vychŕlilo prúd syčiacej pary. Odznel pripravený program, prejav pána mešťanostu, prejav pána z riaditeľstva Košicko-bohumínskej železnice, báseň, hymna, éljen. A ešte raz éljen!“
O štyri roky neskôr uviedli do prevádzky úsek z Popradu do Spišskej Novej Vsi. Zrazu bolo všade bližšie. Aj zovšadiaľ k nám. Cez dve oceľové nite koľajníc nás objavil a prijal svet. Z dediny vzniklo mesto.