Stále je jednou nohou vo svete

Koncom novembra sa v Kine Tatran konala cestovateľská prezentácia Mareka Slobodníka pod názvom Afrika na pionieri.
Za nápadom 5-člennej dobrodružnej výpravy je banskobystrický motorkársky nadšenec Marek Slobodník. Ako dopravný prostriedok si na africkú výpravu vybrali obyčajné motorky - pionierov. Celkovo prešli 15 151 km za 151 dní, spotrebovali 2500 litrov benzínu a 80 litrov oleja.
M. Slobodník už precestoval okrem Afriky aj Áziu, Európu, Ameriku a Austráliu. Už jeho prvá cesta mu dala iný pohľad na svet. Uviedol: „Pri cestovaní idú materiálne veci bokom, dôležité sú zážitky, pocity a nadhľad. Všetko to pretrváva aj po návrate domov. Druhá vec, na ktorú sme prišli je, že na Slovensku sa máme viac ako dobre. Veď v 80% štátov sveta žijú ľudia doslova z ruky do úst. Napriek tomu sú veselí a šťastní. Mohli by sme preto niekedy prestať nadávať a užívať si pohodu, ktorú tu oproti iným krajinám máme. Pravdepodobne patríme medzi top 20 krajín sveta, ak nie top 10.“
Afriku teda títo cestovatelia prešli na menších trojkoňových motorkách, o ktorých sa hovorí, že sú najporuchovejšie. Prešli desať štátov. Išli cez Sinaj do Egypta, do Sudánu, do Etiópie a do Kene. Tam prekročili rovník a priblížili sa pod strechu Afriky – Kilimandžáro. Pokračoval do Malawi, do Mozambiku, do Svazijska a do JAR.
Okrem zranení a zdravotných ťažkostí im komplikácie spôsobili tiež poruchy motoriek. Na cestovaní na Pionieroch boli najnáročnejšie (napr. etiópske) kopce. Tie vychádzali tak, že si pomáhali nohami. Ale ani opravy neboli príjemné. „Zaujímavé je, že človek si dokáže zvyknúť na všetko a začne to brať ako samozrejmosť. Naše opravárske schopnosti neboli bohvieaké. Na pionieri sme vedeli len vymeniť sviečku. Prestalo svietiť predné svetlo? Vymenili sme sviečku. Dostali sme defekt? Vymenili sme sviečku,“ povedal s úsmevom M. Slobodník a dodal: „Zaujímavé bolo, že sme pred cestou zabudli kúpiť SD kartu do kamery. Na internú pamäť sme potom mohli natočiť len 13 sekúnd. Tak sme rozmýšľali, ktorých 13 sekúnd z polročnej cesty bolo najlepších.“
Z celej cesty sa mu najviac páčilo v Sudáne, v Malawi, hoci tam dostal maláriu, a v Mozambiku pre krásnu prírodu a nedotknuté pláže, kde čerpali energiu na ďalšiu cestu. „Cestovanie, to je veľmi časté čakanie. Teraz, keď prídem k lekárovi, som veľmi šťastný, keď je tam kopa ľudí, lebo pre mňa je už čakanie samozrejmosťou. A v obchode, v rade na pokladňu si vždy vyberám ten dlhší rad,“ dodal M. Slobodník.
Jedny z mnohých Vianoc mimo domova strávil M.Slobodník v Južnej Amerike, v Chile. Povedal: „Pozeral som, ako pobiehajú a nakupujú darčeky, ja som sedel na motorke a nič som nemusel. Mám rád Vianoce, keď som mimo domova a nič nemusím. Je to pekný sviatok, ale radšej v tom čase ujdem do sveta. Na druhej strane, Vianoce na jeden deň v roku spoja rodinu, a keď som doma, užijem si to.“
Má rád ázijskú kuchyňu (indonézsku, thajskú), steaky v Argentíne. Afrika nie je veľmi gurmánska, ale najviac mu chutí na Slovensku. Keď dorazí domov, hneď sa chce vrátiť na cesty. Po Afrike plánuje svojho Pioniera postaviť pred ďalšiu cestovateľskú výzvu - motorkársky zraz v ruskom Vladivostoku, ktorý volajú “Zraz na konci sveta”.