Študenti už vedia, že sloboda nie je zadarmo

V rámci spomienkových podujatí pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie si pre svojich spolužiakov z radov stredoškolákov pripravili zaujímavý program aj gymnazisti z oboch popradských gymnázií. Na divadelných doskách Domu kultúry sa v pondelok a v utorok konala séria predstavení s názvom Sloboda nie je zadarmo.
O spomienkový program pre stredné školy pri príležitosti 30. výročia novembrových udalostí z roku 1989 sa postarali študenti z gymnázií na Ul. D. Tatarku a Kukučínova pod vedením pedagógov Zuzany Suchej, Zdena Suchého a Jany Harbuľovej. „Hercami boli študenti, ktorých učím slovenčinu. Dobre vedia, že som človek, ktorý občiansku spoločnosť preferuje. Snažím sa ich na hodinách viesť k tomu, aby vedeli rozhodovať sami za seba. Chcela som, aby November ’89 neostal niekde osamotený a prepojiť ho so súčasnosťou. Sloboda nie je vyhratý stav, ktorý sme si vybojovali a tým to končí. Za demokraciu treba neustále bojovať a to bol odkaz našim študentom. Bola to tiež snaha priniesť informáciu o tom, ako to vyzeralo ešte pred samotným Novembrom ’89,“ priblížila Zuzana Suchá, ktorá mala na starosti scenár i réžiu programu.
Študenti sa vžili do prípravy projektu o Nežnej revolúcii, čím vyrozprávali príbeh svojim spolužiakom, aby sa o udalostiach spred tridsiatich rokov dozvedeli viac. „Ako študent som nebol veľmi informovaný o tom, čo sa v Novembri ’89 udialo. Táto spolupráca ma naučila veľa. Od študentov to väčšinou začína, lebo v nich sa formuje budúcnosť. Neviem to porovnať s dobou predtým, ale už len z rozprávania si myslím, že dnes sme na tom lepšie. Nie sme pod takým politickým tlakom a demokracia je veľkým plusom,“ povedal herec a študent Samuel Chlepko. „Vďaka tomuto predstaveniu sme sa dozvedeli viacej. Vôbec som netušila, ako sa vtedy študenti museli brániť. Vtedy bolo všetko kontrolované a dávalo sa von len to, čo sa hodilo. Bolo to bežné. Dnes si to nevieme predstaviť - ísť do mesta s masou ľudí v zime proti policajtom s obuškami. Dnes je až príliš veľa možností ako sa spojiť. Človek však nevie, čomu má skôr veriť,“ zamyslela sa jeho herecká kolegyňa Júlia Szentivanyiová.