Hľadali cestu k lepšiemu vzdelávaniu

Konferencia Indícia Roadshow sa konala minulý týždeň vo štvrtok opäť aj v Poprade. Bola určená najmä tým, ktorí sa už vydali na cestu zmeny školského vzdelávania alebo sa k nej odhodlávajú a hľadajú tipy, ako k zmene pristúpiť.
Indícia Roadshow putuje každoročne po slovenských mestách s cieľom inšpirovať učiteľov k zlepšovaniu vyučovacieho procesu na školách. V 15. ročníku zavítala do šiestich miest vrátane Popradu. „Snažíme sa učiteľom dávať indície, ako zlepšovať vyučovanie a ako meniť školy. Dlhodobo prevláda názor, že deťom treba nalievať vedomosti do hláv. Je to ťažké zmeniť, ale postupne sa to darí. Pri klasickom diktovaní poznámok sa dieťa naučí látku na písomku alebo odpoveď, ale o týždeň si už nič nepamätá. Je to neefektívne zabíjanie času. Deti potrebujú rozvíjať mäkké zručnosti, ako je komunikácia, argumentácia a spolupráca v tíme. To sa najlepšie rozvíja, ak to deti zažijú na vlastnej skúsenosti. Aj výskumy dokázali, že dieťa si potom učivo pamätá dlhodobo. Veci sa hýbu dopredu a objavuje sa stále viac učiteľov, ktorí hľadajú nové metódy. Vedia sa navzájom inšpirovať,“ povedal riaditeľ neziskovej organizácie Indícia Peter Halák. „Do projektu Indícia som sa zapojila v rámci podprojektu s názvom Civilizácia. Ten sa snaží humanitné predmety učiť konštruktivistickým spôsobom. Na vedomosti a informácie prichádzajú deti a učiteľ je len sprievodcom vyučovacieho procesu. Som jednou z tých, ktorá píše tieto scenáre. V 21. storočí si každý vie veľa faktov nájsť na internete a oveľa dôležitejšie je podľa mňa učiť deti zručnosti, vďaka ktorým si vedia informácie vyhľadať, zhodnotiť a pritom spolupracovať,“ ozrejmila jedna z prednášajúcich Rebecca Murray. „Som ambasádorkou programu Teach For Slovakia. Bola som triednou učiteľkou na prvom stupni. Špeciálne som sa zameriavala na vytrvalosť svojich žiakov pomocou príbehov. Veľa sme sa rozprávali, čítali rozprávky a príbehy a žili sme nimi. Efekt bol postupný. Najskôr žiaci všetko do seba nasávali ako špongie a postupne sa to naučili žiť. Skrze príbehy sa vytrvalosť zosobnila veľmi intenzívne. Príbehová forma je využiteľná takmer vo všetkých predmetoch,“ skonštatovala jej kolegyňa Alžbeta Mohyláková.