Zachránili Spišskú Sobotu pred vyhorením

Na Sobotskom námestí, dome č. 1 je od minulého piatka umiestnená pamätná tabuľa. Hlása, že 31. augusta 1944 počas bojov medzi slovenskou a nemeckou armádou zachránili sobotskí hasiči Spišskú Sobotu pred vyhorením. Boli to Michal Brndiar, Viliam Glatz, Eduard Horanský, Ján Husár, Ján Konter, Jozef Kubov, Miroslav Kvašaj, Ondrej Pitek, Štefan Šimčák, Ján Vall a Ján Vikarský.
Hoci uplynulo už 75 rokov od SNP a súvisiacich bojov druhej svetovej vojny, Sobotčania pamätajú a rozhodli sa zachovať spomienku na odvážny čin svojich predchodcov vytesaný do pamätnej tabule. Zvlášť, keď si tohto roku pripomínajú nielen významné výročie SNP, ale aj 140 rokov založenia miestnej organizácie dobrovoľného hasičského zboru. Vtedy pred 75 rokmi jedenásť nebojácnych hasičov a občanov Sp. Soboty neváhalo a riskovalo vo vojnovej situácii nasadiť svoje životy a zachrániť túto mestskú časť pred vyhorením. Viliam Kocún v príhovore osvetlil, ako to v tých pohnutých časoch bolo a historické fakty doložil aj archívnymi fotografiami priamo z vtedajšieho požiaru, ktoré prepožičal popradský bádateľ Marcel Maniak: „V samotnej Spišskej Sobote bola 29. augusta 1944 dosť zmiešaná situácia, lebo tu žila jedna tretina Slovákov a dve tretiny Nemcov. Napätie medzi nimi bolo značné. V tunajších kasárňach bola situácia takisto nejasná, skonsolidovala sa až potom, keď do nich dorazili dve partizánske skupiny. Spišskosobotská nemecká domobrana, aj domobrana z Vrbova a Kežmarku sa kasárne snažili odstaviť, vtedy aj padol prvý Sobotčan. Na druhý deň sa vydala kolóna partizánov a vojakov smerom na Kežmarok. Po Huncovce to bolo v poriadku, ale tam na nich začala strieľať miestna nemecká domobrana. Očakávali, že sa spoja s kežmarskou vojenskou posádkou, ale tá bola do poslednej chvíle nerozhodná. Bojovalo sa od Kežmarku až po Poprad. Všetko sa pri ústupe 31. augusta valilo cez Spišskú Sobotu. Z kasární začali vojaci slovenskej armády, keď zbadali ustupujúcich Nemcov, páliť smerom na Spišskú Sobotu, ktorá začala horieť. Napriek nebezpečnej bojovej situácii sa našli odvážni občania, ktorí nabrali toľko sily, že vybehli hasiť. Bolo dobré, že oproti horiacim domom bol hydrant, lebo múdri sobotskí starostovia dali vybudovať vodovod už v roku 1925, a voda bola poruke.“ Predseda DHZ Sp. Sobota Ján Žabka pripojil ďalšie údaje: „Dostali sa nám do rúk podklady, že tu boli počas SNP boje, vznikol požiar a dobrovoľní hasiči zachraňovali Spišskú Sobotu. Zhoreli tri domy a zhorelo by oveľa viac, keby nezasiahli a oheň by sa ďalej rozšíril. Preto sme sa rozhodli zachovať pamiatku na tieto udalosti.“
V Sp. Sobote zaspomínali na všetkých padlých v oslobodzovacích bojoch. Niektorí sú pochovaní na miestnom cintoríne, kde im v piatok zapálili sviečky členovia MO SČK a MO Jednoty dôchodcov na Slovensku.