Noviny Poprad č. 43 zo dňa 6. 11. 2019, ročník XXX

Dnes je utorok, 12. 11. 2019 | meniny má Svätopluk

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V 44. čísle novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 13. novembra 2019, si môžete prečítať:

* Ako sa ujal bikesharing v Poprade?

* Čo sa deje v Aréne?

* Spadnutý strom poškodil náhrobky v Spišskej Sobote

* O čom rokovali elektrotechnici pod Tatrami?

* Ako bude komunikovať digitálne mesto s ľuďmi?

* Aké vitráže boli stratené a objavili sa?

* Aká bola Nežná revolúcia pod Tatrami?

* Čo interpelovali popradskí poslanci?

* Aký je program pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie?

* Kde môžete zavesiť kľúče a prečo?

* Prečo futbalistom posledný zápas jesene nevyšiel?

* Ktoré gymnastky kraľovali Popradu a ďalšie.

V novinách Poprad nájdete aj Spoločenskú kroniku, horoskop, pozvánky na kultúrne a športové podujatia a ďalšie.

Noviny Poprad dostanete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín iba za 0,30 eur.

Popradčania čítajú noviny Poprad - svoje noviny!

Všetko popradské poruke!

Ako videli Tatry, Poprad, dediny okolo rieky pred tristo rokmi

„Snežné hory nie sú na Spiši jedinými horami, ale človek ich vidí už z diaľky. Už keď prichádza od západu alebo juhu, z Dolnej zeme po rovine od Prešporku, alebo od východu z transylvánskeho Hermanstadtu, z jednej i druhej strany je to po 50 míľ poštovej cesty. Na nej vidieť podobné vysoké skalné veže, útesy, ale tie najvyššie sú na Spiši. Áno, stále môžeme hovoriť o začiatku v Transylvánii. Vpravo sú Turci a na ľavej strane Tatári, a tak pre hory vznikol slovenský názov Tatry.“ (Úryvok z knihy)

V utorok minulý týždeň predstavili v Podtatranskej knižnici v Spišskej Sobote knihu „Buchholtzove Tatry, rieka Augustiniho“, ktorej texty pripravil Mikuláš Argalács (na foto pri podpisovaní knihy). V knihe sa čitateľ dozvie, ako videli naše hory aj krajinu pod nimi dve osobnosti svojej doby žijúce v našom regióne – Juraj Buchholtz st. a Samuel Augustini ab Hortis ml. Kniha vychádza pri príležitosti 300. výročia vzniku rukopisu J. Buchholtza a 290.výročia narodenia S. Augustiniho.
Dvom dielam, ktoré vznikli pred 300 rokmi patrí jedno z prvenstiev opisom Vysokých Tatier (Snežných hôr) J. Buchholtzom. Opis topografie rieky Poprad, ohraničený územím Spiša, je prvým opisom rieky a jej okolia (S. Augustinim) na terajšom území Slovenska. Dnešný človek sa na Tatry pozerá dnešnými očami. Je zaujímavé pozerať sa na ne očami spred 300 rokov.
Jurajovi Buchholtzovi ako učiteľovi a protestantskému kňazovi v období antireformácie ruže nekvitli (pôsobil v Matejovciach, v Spišskej Sobote aj inde). Zatrpknutý, odišiel do Kežmarku a začal sa venovať vedeckej činnosti - botanike. V roku 1664 zhromaždil študentov, kamarátov a zorganizoval expedíciu na Slavkovský štít. Po tomto dni výstupu začal opisovať Tatry. Ako prvý opísal štyri vegetačné stupne, ktoré sa od tej doby v Tatrách používajú.

1. Najnižší revír pozostáva väčšinou z malých kríkov zmiešaných s väčšími veľkými stromami. Za jasného počasia vyzerá zelenkavý.
2. Nad krovinami je súvislý les, ktorý vyrastá na stráňach s veľkými balvanmi, kamennými stenami a skalnými vežičkami.
3. Revír leží nad stromami a tvorí ho krásna kosodrevina, ktorá človeka zaujme sýtozelenou farbou.
4. Revír, sú márne holé kamene a skaly až po samotné vrcholy. Na pohľad sú šedo-modré, prerušované bielymi snehovými pruhmi.
(Úryvok z knihy)

S. Augustini bol absolvent dvoch významných nemeckých univerzít, protestantský kňaz. Za jeho pôsobenia v Spišskej Sobote už antireformácia nebola taká ostrá, ale napriek tomu ešte bola. Zaujímavé bolo, že ako tunajší kňaz tu nesmel bývať. Do práce dochádzal z Veľkej Lomnice. Bol vedcom iného formátu ako Buchholtz. Okrem prvého topografického opisu rieky Poprad z jeho pera vyšiel opis – „Cigáni v Uhorsku“, aj zatiaľ nenájdený rukopis o hľadačoch tatranských pokladov. Bol to typ priekopníka. Jeho životná filozofia bola menej farárska a viac osvietenská.