Noviny Poprad č. 39 zo dňa 9. 10. 2019, ročník XXX

Dnes je nedeľa, 20. 10. 2019 | meniny má Vendelín

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V 40. čísle novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 16. októbra 2019, si môžete prečítať:

* Aké nové dopravné prostriedky dostali mestskí policajti?

* Kto sa stal víťazom tohtoročného festivalu horských filmov v Poprade?

* Aký nový projekt pripravuje Spojená škola na Letnej ul.?

* Aj v Poprade sa občania zamýšľajú nad zhoršovaním klímy

* Ako sa Popradčanka dostala k ilustrovaniu rómskeho šlabikára?

* Ako nás reprezentovali herci Divadla Commedia v Kanade?

* Ako Popradčania spomínali na básnika Pavla Hudáka?

* Komu sa najviac darilo v súťaži Železný hasič?

* Hokejový víkend Popradu za štyri body a ďalšie.

Súťažte o knihu Martin s krásnymi modrými očami!

V novinách Poprad nájdete aj Spoločenskú kroniku, horoskop, pozvánky na kultúrne a športové podujatia a ďalšie.

Noviny Poprad dostanete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín iba za 0,30 eur.

Popradčania čítajú noviny Poprad - svoje noviny!

Všetko popradské poruke!

Príbeh chátrajúceho sgrafita bude mať šťastný koniec

Donedávna pre väčšinu Popradčanov anonymné dielo na stene budovy dnešného Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku sa dostáva do hľadáčika verejnosti. Stáva sa tak vďaka nadšeniu študentov septimy, ich učiteľky predmetu Umenie a kultúra Jany Harbuľovej, vedenia Spojenej školy, pod ktorú gymnázium patrí, ale aj s pomocou ďalších partnerov. Sú nimi popradské pracovisko Krajského pamiatkového úradu Prešov, Tatranská galéria v Poprade, pracovisko Archív Poprad ŠA Prešov a ďalší.
Aké umelecké dielo krášli budovu tejto školy? Sgrafito Vzdelanie od akademickej maliarky Herty Ondrušovej – Victorínovej. V pravom dolnom rohu je signovanie s jej značkou a rokom 1963. Ide o jediné jej zachované dielo v technike sgrafito (vo verejnom priestore) v rámci celej jej bohatej tvorby. Autorka je známa najviac svojimi mozaikami, ktorých vytvorila v Košiciach viac ako 50, a označujú ju preto ako Mozaikovú lady. Jej osud a tvorba boli pohnuté a zdá sa, že ešte neodhalili všetky svoje tajomstvá. Jedno z nich chcú v príbehu popradského sgrafita odkryť mladí gymnazisti. V minulých mesiacoch začali so zbieraním informácií a materiálov, navštívili neter autorky H. Ondrušovej-Victorínovej, ktorá zomrela v Košiciach pred 20 rokmi a zanechala po sebe pozostalosť aj v podobe listov, nakrútili dokument a aj cez prázdniny chcú v bádaní pokračovať.
Dielo Vzdelanie je síce dnes v schátralom stave, ale zanedlho – už teraz v lete - sa ho ujme reštaurátor – akademický sochár Martin Kutný, aby sa postaral o jeho renováciu a záchranu. Budovu SŠ, Gymnázia na Ul. D. Tatarku totiž už začali rekonštruovať a bola by nenahraditeľná strata, keby sa sgrafito nezachovalo. Tobôž, keď škola získala finančný grant od Nadácie Pontis na záchranu unikátneho diela významnej umelkyne.
Riaditeľ SŠ Dušan Nebus objasnil: „Po rokoch sme sa odhodlali a ideme rekonštruovať fasádu školy. Nevedeli sme, že ide až o takú vzácnosť a neprisudzovali sme mu takú dôležitosť. Ale od momentu, kedy sme sa dozvedeli, že ide o evidované kultúrne dielo, chceli sme ho jednoznačne zachovať. Pochádza od autorky nemeckého pôvodu, ktorá mala neľahký život a v dobe, kedy tvorila, bola v nemilosti.“
J. Harbuľová (na foto) spoznala o akademickej maliarke H. Ondrušovej – Victorínovej veľa faktov. Narodila sa v roku 1912 v nemeckej rodine vo Vítkoviciach, dnešnej súčasti Ostravy. Vyštudovala renomované školy vo Vroclavi, Brne a Prahe, dostala hlboko intelektuálne vzdelanie, ktoré preniesla do svojej tvorby. Jej život bol poznamenaný tým, že bola Nemka. Bola však prenasledovaná gestapom, pomáhajúca Židom. Výchova v humanistickom duchu a k umeniu ju viedla k tomu, že sa neprispôsobila socialistickému realizmu a hlásila sa ku kubizmu. Jej život a tvorba budú predmetom ďalšieho študentského bádania, s ktorým chcú širokú verejnosť oboznámiť už v septembri tohto roku a zrealizovať i výstavu o záchrane popradského umeleckého diela Vzdelanie. „Nemáme ešte všetko preskúmané, zatiaľ môžeme s určitosťou povedať, že dielo, ktoré vzniklo v roku 1963, nemá znaky socialistického realizmu. Možno len taký detail, dvojici chýba pionierska šatka, ktorá bola v tom čase príznačná, ak išlo o dielo určené pre školu. Medzi dvojicou je otvorená kniha ako symbol vzdelania. Od nej smeruje istá línia obrázkov – stromy a vták, koleso, prázdna plocha, kohút a ďalší motív, ktorý je už takmer neviditeľný a všetko končí slnkom. Je to zaujímavá spleť rôznych symbolov. I to je predmetom výskumu našich študentov a ich voľných interpretácií,“ zmienila sa pedagogička.
O použitej technike sgrafito povedala, že bola obľúbená najmä v renesancii. Maliar pri nej pracuje s niekoľkými vrstvami omietky. V spišských podmienkach to boli zvyčajne dve vrstvy. Na spodnú - farebnejšiu a drsnejšiu, sa nanášala jemnejšia, svetlá omietka a kým bola ešte vlhká, preškrabával sa do nej daný motív či vzor až po spodnú vrstvu.
Jednou zo žiakov, ktorí sa pustili po stopách H. Ondrušovej – Victorínovej, je Michaela Vasičáková (na foto s J. Hybenom) zo septimy. Vysvetlila: „Sgrafito je iný typ diela tejto autorky, ktorá je známa najmä svojimi mozaikami v Košiciach. Bola by škoda, keby sa nezachovalo. Po renovácii okrášli nielen budovu školy, ale v podstate celé mesto.“ Spolužiak Ján Hyben zdôraznil prvotný zámer – zachrániť sgrafito a zhrnul ďalšie kroky: „Vytvorili sme film, ktorým sme ukázali, že žiakom našej školy záleží na zachovaní tohto diela. Pani Herta bola veľmi populárna svojimi mozaikami, ale toto dielo má takisto veľkú historickú hodnotu. Máme tiež ďalšie nápady. Keď sa sgrafito zreštauruje, bolo by dobré preriediť zeleň, aby bolo lepšie viditeľné pre okoloidúcich. Myslím si, že momentálne sa na budovy nedávajú žiadne umelecké výtvory, čo je vlastne škoda. Preto by sme mali zachraňovať a vážiť si tie staré diela.“
V budove dnešnej SŠ, Gymnázia na Ul. D. Tatarku, kedysi sídlila základná škola vtedy na Leninovom nábreží. Pred umeleckým dielom na priečelí sa žiačikovia, ale aj učitelia často fotili na pamiatku. Mnohí Popradčania majú podobnú fotografiu vo svojom albume a s nostalgiou spomínajú na základnú školu, ktorá dnes už neexistuje. Sgrafito Vzdelanie bolo vytvorené práve pre ňu. Jeho história bude pokračovať vďaka mladým ľuďom, ktorým budova slúži na vzdelávanie dnes. Navyše SŠ má aj bilingválnu slovensko- -nemeckú sekciu, a tak zachovanie spomienok na autorku nemeckej národnosti bude o to významnejšie.