Bol to kurz revolúcie v priamom prenose
Štvrtková vernisáž výstavy fotografií Sametová/ Nežná v Tatranskej galérii sa konala aj za účasti študentov stredných škôl v rámci Festivalu slobody. Spoluorganizátormi boli Ústav pamäti národa (ÚPN) a České centrum. Výstavu tvorí 20 panelov fotografií slovenského a českého spoločensko- politického vývoja spred 30-tich rokov. ÚPN v čase 30-výročia Nežnej revolúcie okrem výstav organizuje diskusie, divadelné predstavenia, premietanie filmov.
Ján Endrődi z ÚPN uviedol: „Archivujeme a sprístupňujeme zväzky činnosti ŠtB. Je možné do nich aj nahliadnuť. Máme zachytených 700 svedectiev pamätníkov rôznych historických udalostí na našom území, zoznamy zadržaných na hraniciach (9500 ľudí) atď. Napriek tomu, že aktéri hrozných politických činov si žijú na slobode, zločiny tohto druhu sú považované za nepremlčateľné.“
Výstava v TG približuje obdobie neslobody, poukazuje na praktiky ŠtB, na fungovanie podzemnej cirkvi, približuje sviečkovú demonštráciu, generálny štrajk a samotný pád režimu a aj udalosti, ktoré viedli k prvým slobodným voľbám.
Jeden z aktérov Novembra ,89 Ladislav Snopko uviedol: „Mali sme tu železnú oponu, ktorá nemala s nikým zľutovanie. Boli to guľomety, samopaly a psi. Mala chrániť pred imperializmom, lenže samopaly boli obrátené dovnútra. Všetci Slováci a Česi v novembrových dňoch roku 1989 sledovali ako ľudia v Bratislave a v Prahe protestujú a organizujú prevrat a podobné protesty praktizovali vo svojich mestách. Bol to kurz revolúcie v priamom prenose. Komunisti sa napriek mnohým predchádzajúcim násilným postupom stále snažili o zmierenie, ktoré už neprichádzalo do úvahy.“
Igor Ľudma, jeden z tribúnov Nežnej revolúcie v našom regióne, pre študentov povedal: „Teraz máme slobodu, môžeme vyjsť na ulicu a slobodne vyjadriť svoj názor. V čase totality to bez následkov, ktoré by znášala celá rodina bolo nepredstaviteľné.“ L. Snopko dodal: „Nikdy v dejinách Slovenska nebolo tak dlhé obdobie slobody a „takmer“ blahobytu ako teraz. Niekomu sa žije lepšie, niekomu horšie, ale nie je to skutočná chudoba.“