Noviny Poprad č. 47 zo dňa 4. 12. 2019, ročník XXX

Dnes je pondelok, 9. 12. 2019 | meniny má Izabela

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V 47. čísle novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 4. decembra 2019, si môžete prečítať:

* Kto a kedy rozsvietil prvú sviecu na adventnom venci v Poprade?

* Aký je program Popradských Vianoc 2019?

* Aké sú dopravné obmedzenia počas podujatia Príchod Mikuláša a ako je posilnená MHD?

* Dar obrovskej ceny zdravia a života

* Aké nebezpečenstvo hrozí v prípade materských znamienok?

* Prečo sa dali očkovať pediatri v popradskej nemocnici?

* Aké nové autobusy budú jazdiť v prímestskej autobusovej doprave?

* Aké výročie oslávila Obchodná akadémia v Poprade?

* Popradčania si urobili z Liptákov strelnicu

* Kamzíci pozývajú fanúšikov na hokej a ďalšie.

Súťažte o knihu Sama za seba!

V novinách Poprad nájdete aj Spoločenskú kroniku, horoskop, pozvánky na kultúrne a športové podujatia a ďalšie.

Noviny Poprad dostanete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín iba za 0,30 eur.

Popradčania čítajú noviny Poprad - svoje noviny!

Všetko popradské poruke!

Biografický slovník osobností mesta Poprad

V novembri si pripomíname:
110 rokov od narodenia lekára MUDr. Jána PALKA (*17. 11. 1909 Oravský Podzámok – †4. 5. 1994 Poprad)
Otec Vendelín (*1874) – hájnik, matka Mária, rod. Fedorová (*1888). Súrodenci Rozália, Eva a MUDr. Jozef. – lekár v Ľubochni. Manželka Mária, rod. Sedláková, deti Mariana (*1944) a Danica (*1945).
Ľudovú školu navštevoval v rodisku 5 rokov. Neskôr študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Levoči (8 rokov) a vysokoškolské štúdium absolvoval na Lekárskej fakulte v Bratislave, kde promoval v roku 1939. V rokoch 1939 – 1943 pôsobil ako asistent internej kliniky v Bratislave, v rokoch 1943 – 1946 ako primár internista v Štátnej nemocnici v Zlatých Moravciach. Od roku 1943 vykonával aj röntgenológiu zažívacieho traktu.
V nemocnici v Zlatých Moravciach skrýval partizánov, ktorých finančne podporoval. Za to dostal pochvalný dekrét od kapitána Mičudníka a nadporučíka Mäsiarika zo skupiny Zlatno.
Od 1. apríla 1946 nastúpil v Štátnej okresnej nemocnici v Poprade ako primár internista. Po príchode do Spišskej Soboty MUDr. Solárikovi ostala len chirurgia a pôrodnica. V roku 1952 kvôli angažovanosti bol preradený do Manganorudných baní v Kišovciach, no po 2 týždňoch sa vrátil na interné oddelenie. V rokoch 1952 – 1953 bol poverený dočasne funkciou zástupcu riaditeľa OÚNZ.
Okrem interného oddelenia založil a viedol aj infekčné oddelenie, položil základy klinického laboratória, oddeleniu rádiodiagnostiky, hematológie a transfúzie krvi. Vytvoril podmienky pre inštaláciu druhého interného oddelenia po presťahovaní prvého do novej nemocnice. Podieľal sa na vzdelávaní mladých kolegov. V roku 1961 pracoval ako prednosta interného a infekčného oddelenia a ambulantný internista.
V roku 1980 sa vzdal funkcie primára a ešte ďalšie 4 roky vykonával funkciu internistu – konziliára. Ešte v roku 1981 pracoval ako posudkový lekár. Pre závažnú poruchu zraku v roku 1984 ukončil svoju aktívnu činnosť. Svoju vysokú profesionalitu deklaroval aj záujmom o terénnu prácu. Patril medzi jedného zo spoluzakladateľov Všeobecnej sekcie Spolku lekárov v Poprade a dlhé roky bol členom výboru. Tu predniesol viacero odborných prednášok.

150 rokov od narodenia organizátora zdravotníctva, lekára MUDr. Alexandra LORXA (*15. 11. 1869 Kežmarok – †30. 10. 1917 Levoča)
Manželka Irma Laura, rod. Šoltíszová, dcéra farára Ondreja z Matejoviec a Alžbety Karolíny, rod. Adamiovej.
V Kežmarku absolvoval gymnázium a v Pešti študoval medicínu. V roku 1865 získal titul MUDr., neskôr získal diplom chirurga a pôrodníka. Bol praktickým lekárom v Matejovciach, hlavným lekárom Provincie 16 spišských miest, župným lekárom v Levoči, po roku 1890 učiteľom na gymnáziu v Kežmarku a kúpeľným lekárom v Smokovci. Zaoberal sa zdravotníckou osvetou, v Levoči spolu s Dr. Rožnaiom založil Spolok pre boj proti pľúcnej tuberkulóze. Bol tajomníkom a predsedom Spolku spišských lekárov a lekárnikov. Zaslúžil sa o jeho obnovenie v roku 1890. Napísal prácu o 25 ročnej činnosti Spolku. Dielo vyšlo v maďarčine v Levoči v roku 1893.

210 rokov od narodenia lekára Jána Eugena SCHWARZA (*1809 Kežmarok – †Poprad)
Praktický lekár, ktorý pôsobil okolo roku 1843 v Pešti, neskôr v Poprade. V roku 1834 napísal prácu o fyziologickom výskume častíc krvi. Toto dielo o činnosti krviniek a ich úlohe v krvi a v celom organizme vzniklo v čase, keď sa uvedenou problematikou zaoberalo v európskej literatúre iba málo spisov.

60 rokov od úmrtia zoológa, hydrobiológa, ichtyológa, ornitológa, prof. doc. PhDr. Vojtecha Dávida Ladislava HANKA, DrCs. (*5. 7. 1886 Poprad – †16. 11. 1959 Toronto, Kanada).
Otec MUDr. Artur Hankó bol popradský mestský a železničný lekár, matka Gizela, rod. Burgerová.
Študoval na univerzite v Budapešti, v roku 1910 získal titul PhDr., v roku 1927 docent, v roku 1929 mimoriadny profesor, 1930 univerzitný profesor a v roku 1952 DrCs.
Pracoval na viacerých pracoviskách v Maďarsku a prednášal na viacerých univerzitách. V roku 1910 bol asistentom zoologického oddelenia budapeštianskej univerzity. V roku 1911 absolvoval študijný pobyt na Helgolande, v rokoch 1912 – 1914 bol na študijnom pobyte v Neapole, v rokoch 1918 – 1924 bol pracovníkom Maďarského národného múzea v Budapešti. V rokoch 1925 – 1926 bol vedúcim jeho biologickej stanice na Balatone a v roku 1927 sa stal riaditeľom Biologického ústavu v Tihany. V rokoch 1940 – 1944 bol profesorom zoológie na univerzite v Kluži (Cluji) a v rokoch 1929 – 1939, 1945 – 1950 na univerzite v Debrecíne. Od 1950 roku bol na dôchodku a v roku 1957 sa vysťahoval do Kanady. Venoval sa najmä výskumu v oblasti hydrobiológie a ichtyológie. Vypracoval aj štúdiu pôvodu a vývoja domácich zvierat. Venoval sa aj ornitológii, najmä anatómii a histológii vtákov, systematike a faunistike rýb. Spracoval faunu rýb Malej Ázie.
Publikoval odborné príspevky v odborných časopisoch – Zoologische Anzeiger, ročenky Maďarského národného múzea, Állatorvosi Lapok, Verhandlungen für Limnologie, Köztelek a mnoho iných. Uverejnil aj samostatné knižné publikácie. Bol spolupracovníkom veľkého Révaiho lexikonu.

Zuzana Kollárová,
Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad