Seniori pookriali pri prednese

Minulý týždeň vo štvrtok sa v Podtatranskej knižnici v Poprade konal už 7. ročník prehliadky v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov, ktorú pravidelne organizuje okresná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska.
Do tohto ročníka sa zapojilo dvanásť recitátoriek. „Naša organizácia už tradične v novembri robí stretnutie nadšencov poézie, prózy a vlastnej tvorby z radov seniorov. Opäť sme sa stretli v hojnom počte, pričom sa prihlásilo dvanásť prednášajúcich. Dokonca sme mali recitátorku, ktorá sa blíži k deväťdesiatke,“ priblížil predseda OO JDS Ján Surmik a pokračoval: „Robievali sme niekedy súťaž, ale stanoviť kritériá v našej vekovej skupine je náročné. Upustili sme od toho a skôr len laickým výberom tých najlepších vyšleme na krajskú súťaž, kde sa už dá postúpiť na celoslovenské kolo. Tam je to však už tiež len formou prehliadky.“
Podtatranská knižnica rada so seniormi spolupracuje. „Jednou z kategórií čitateľov knižnice sú aj seniori. Sú to ľudia, ktorí nielen čítajú, ale chcú aj aktívne žiť. Medzi takéto aktivity patrí aj prednes poézie, prózy a vlastnej tvorby. Toto podujatie má niekoľkoročnú tradíciu a sme radi, že v nej môžeme pokračovať,“ povedala riaditeľka Podtatranskej knižnice Monika Naštická.
Seniori si dokážu pri umeleckom slove oddýchnuť. Úspechy sú len milým bonusom. „Zúčastňujem sa tohto festivalu odkedy existuje a aj s vlastnou tvorbou. Tentokrát som si vybrala list Tatiany adresovaný Oneginovi. Rezonuje to vo mne od mlada, keď sme sa učili o ruskom básnikovi Puškinovi. Zúčastňujem sa aj na iných fórach, v kluboch a máme spoluprácu aj s obchodnou akadémiou. Tento list som prednášala aj tam a mladí študenti sa čudovali, že si to stále vieme zapamätať,“ prezradila Helena Smolková (na foto hore). „Skladám básne a mám to asi po mame. Skladal však aj môj brat a teraz aj vnučka. Predniesla som ďakovnú báseň mojej kolegyni, ktorá zomrela a bola to Modlitba matky. Chodievam aj na iné súťaže a už mám doma sedemnásť diplomov. Na piatom ročníku súťaže Kremnická barlička som získala druhé miesto. Recitujem však pre potešenie, pokiaľ mi to zdravie dovolí. Verím, že moja poézia niekoho povzbudí a dodá mu síl,“ uzavrela Rozália Bednárová.